Sociálne dávky nie sú lákadlom pre imigrantov

Nastavenie sociálneho systému nehrá takmer žiadnu rolu pri rozhodovaní sa imigrantov, či do danej krajiny prídu alebo nie. Obavy z prílivu migrantov do krajín EÚ kvôli využívaniu sociálneho systému sú tak neopodstatnené. Migranti si totiž vyberajú krajiny primárne podľa priaznivých ekonomických podmienok. Potvrdzujú to výsledky štúdie nemeckého Inštitútu pre výskum práce (IZA) so sídlom v Bonne, na ktorej spolupracovali aj Slováci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).

Nastavenie sociálneho systému nehrá takmer žiadnu rolu pri rozhodovaní sa imigrantov, či do danej krajiny prídu alebo nie. Obavy z prílivu migrantov do krajín EÚ kvôli využívaniu sociálneho systému sú tak neopodstatnené.  Migranti si totiž vyberajú krajiny primárne podľa priaznivých ekonomických  podmienok. Potvrdzujú to výsledky štúdie nemeckého Inštitútu pre výskum práce (IZA) so sídlom v Bonne, na ktorej spolupracovali aj Slováci zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).

 

V štúdii sa štvorica autorov venuje vzťahu podpory v nezamestnanosti a imigrácii v 19 krajinách Európy. Podľa autorov, výška podpory vyplácanej v nezamestnanosti nerozhoduje o tom, či migranti do danej krajiny prídu alebo nie. „Migranti sa rozhodujú skôr podľa miery nezamestnanosti či výšky HDP. Významnú úlohu tiež majú kontakty na migrantov, ktorí v danej krajine už žijú,“ hovorí jeden zo spoluautorov štúdie Martin Kahanec, ktorý je zároveň riaditeľom pre výskum v CELSI. „Obavy takzvaných starých členských krajín EÚ zo zneužívania ich sociálnych systémov prisťahovalcami z nových členských krajín sa tak ukazujú ako neopodstatnené,“ zdôrazňuje.

 

Autori výskumu použili údaje o migračných tokoch, HDP, nezamestnanosti a podiele výdavkov na programy podpory v nezamestnanosti na HDP pre 19 krajín Európy za roky 1993 – 2008. Analýzou týchto dát sa snažili vysvetliť, čo ovplyvňuje príliv migrantov do krajiny. Hypotézu o tom, že štedré sociálne systémy sú magnetom pre imigrantov, nepotvrdili.

 

Ako ďalej vyplýva zo štúdie, podporu v nezamestnanosti poberajú v približne rovnakej miere imigranti aj domáce obyvateľstvo. „Na prvý pohľad sa podľa agregovaných štatistík môže zdať, že imigranti majú vyššiu mieru poberania dávok v nezamestnanosti ako domáce obyvateľstvo. Štatistické analýzy však ukázali, že takýto pohľad je zavádzajúci,“ vysvetľuje ďalší zo spoluautorov štúdie Martin Guzi z IZA. Populácia imigrantov sa totiž svojou skladbou často odlišuje od domáceho obyvateľstva napríklad vekom, či vzdelaním ako aj mierou zamestnanosti. „Po zohľadnení týchto rozdielov je miera poberania podpory v nezamestnanosti podobná pre obe skupiny a často dokonca nižšia pre migrantov,“ dodáva Martin Guzi.

 

Martin Kahanec ďalej zdôrazňuje, že kľúčovým problémom teda nie je zneužívanie sociálneho systému prisťahovalcami,  ale schopnosť európskych krajín prilákať kvalifikovaných pracovníkov zo zahraničia a zabezpečiť im plnohodnotný prístup na trh práce, ako aj k sociálnemu systému. „Takáto politika by pomohla zvýšiť inovačný potenciál a dynamiku európskych ekonomík, a tiež by prispela k riešeniu ich demografických problémov,“  uzatvára Martin Kahanec.

 

Štúdia zahŕňa okrem tzv. starých členských krajín aj Českú republiku, Nórsko, Slovensko a Švajčiarsko.  Údaje použité v štúdii sú z OECD, Európskeho štatistického úradu a ďalších inštitúcií. Autormi štúdie sú Corrado Giulietti, Martin Guzi, Martin Kahanec a Klaus F. Zimmermann.

 

Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je neziskový výskumný inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úlohoh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti.

Viac informácií na www.celsi.sk

 

Pre ďalšie informácie:

Martin Kahanec
riaditeľ pre výskum CELSI
0907 323 324
martin.kahanec@celsi.sk

  

Tabuľka: Priemerné hodnoty pre 19 krajín, 1993-2008

Krajina Príliv imigrantov na 1 obyvateľa Počet cudzincov v krajine na 1 obyvateľa HDP per capita (PPP 2005 v dolároch ) Miera nezamestnanosti Výdavky na programy v nezamestnanosti ako % HDP
  non EU EU (EU15) non EU EU (EU15)      
Rakúsko 0,0077 0,0021 0,0770 0,0153 32059 4,8% 2,2%
Belgicko 0,0033 0,0030 0,0322 0,0546 29819 8,2% 6,3%
Česká republika 0,0033 0,0003 0,0231 0,0018 18431 6,6% 1,1%
Dánsko 0,0032 0,0009 0,0375 0,0100 30877 5,4% 6,8%
Fínsko 0,0017 0,0003 0,0156 0,0034 27568 10,3% 5,2%
Francúzsko 0,0014 0,0003 0,0650 0,0293 28311 9,9% 3,2%
Nemecko 0,0063 0,0015 0,0624 0,0240 30344 9,1% 3,1%
Maďarsko 0,0021 0,0002 0,0125 0,0018 16106 6,6% 1,2%
Írsko 0,0042 0,0040 0,0144 0,0505 30869 6,6% 2,2%
Taliansko 0,0034 0,0002 0,0268 0,0024 27165 9,8% 1,0%
Luxembursko 0,0063 0,0192 0,0638 0,3098 58634 3,2% 1,2%
Holandsko 0,0036 0,0013 0,0308 0,0126 33119 4,5% 3,6%
Nórsko 0,0044 0,0022 0,0263 0,0177 43751 3,9% 1,3%
Portugalsko 0,0013 0,0003 0,0155 0,0056 19410 6,1% 1,8%
Slovensko 0,0012 0,0003 0,0057 0,0057 14720 15,0% 0,9%
Španielsko 0,0096 0,0016 0,0473 0,0191 26138 11,8% 4,3%
Švédsko 0,0037 0,0011 0,0417 0,0144 27193 7,6% 3,4%
Švajčiarsko 0,0063 0,0071 0,0810 0,1159 34516 3,6% 1,8%
Veľká Británia 0,0045 0,0010 0,0321 0,0154 31012 5,4% 1,1%
Priemer 0,0044 0,0012 0,0448 0,0202 28631 8,4% 2,6%

Zdroj: IZA

loading...
null