Pracovnoprávna Ochrana Zamestnancov

This page was last updated on: 2023-12-23

Pracovná zmluva

Pracovný pomer vzniká na základe písomnej pracovnej zmluvy. Pred uzatvorením pracovnej zmluvy je zamestnávateľ povinný oboznámiť potenciálneho zamestnanca s právami a povinnosťami, ktoré pre neho vyplynú z pracovnej zmluvy, s pracovnými podmienkami a mzdovými podmienkami, za ktorých má prácu vykonávať. Pracovný pomer je dohodnutý na neurčitý čas, ak nebola v pracovnej zmluve výslovne určená doba jeho trvania.

Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi jedno písomné vyhotovenie pracovnej zmluvy. V pracovnej zmluve je zamestnávateľ povinný so zamestnancom dohodnúť podstatné náležitosti, ktorými sú: druh práce, na ktorý sa zamestnanec prijíma,popis práce, miesto výkonu práce (obec, časť obce alebo inak určené miesto), deň nástupu do práce, mzdové podmienky, ak nie sú dohodnuté v kolektívnej zmluve, výmeru dovolenky, pracovný čas a dĺžku výpodvednej doby.

V pracovnej zmluve možno dohodnúť ďalšie podmienky, o ktoré majú účastníci záujem, najmä týkajúce sa hmotných výhod. Ak pracovná zmluva neobsahuje podrobné ustanovenia o materiálnych výhod a platobné podmienky, zamestnávateľ je povinný poskytnúť pracovníkovi oznámenie obsahujúce dané podmienky do jedného mesiaca odo dňa vzniku pracovného pomeru.

Zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi písomné informácie o určitých údajoch v súvislosti so zamestnaním, ak nie sú uvedené v zmluve, vrátane: 1. určenie miesta výkonu práce s ohľadom na hlavné pracovisko; 2. týždennú pracovnú dobu, spôsob a pravidlá rozdelenia pracovnej doby vrátane predpokladaných pracovných dní, rozsahu a načasovania pracovných prestávok a doby odpočinku, pravidiel nadčasov vrátane mzdy za ne atď.; 3. nárok na dovolenku; (do siedmich dní od začiatku pracovného pomeru) 4. vyplácanie mzdy vrátane dátumov odmeňovania; 5. pravidlá ukončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej lehoty, lehota na napadnutie ukončenia pracovného pomeru na súde; 6. školenie poskytované zamestnávateľom. (do štyroch týždňov od začiatku pracovného pomeru)

Zdroj: § 41 – 44 a 47 písm. a) Zákonníka práce č. 311/2001

Zmluva na dobu určitú

Slovenský Zákonník práce umožňuje uzatváranie pracovných zmlúv na dobu určitú. Legislatíva umožňuje prijímanie pracovníkov na dobu určitú aj v prípade, že budú vykonávať práce trvalého charakteru. Pracovný pomer na určitú dobu možno dohodnúť najdlhšie na dva roky. Pracovný pomer na určitú dobu možno predĺžiť alebo opätovne dohodnúť v rámci dvoch rokov najviac dvakrát. Pri uzatváraní zmluvy na dobu určitú nie je zamestnávateľ povinný určiť objektívny dôvod uzavretia zmluvy. Predĺženie alebo opätovné dohodnutie pracovného pomeru na určitú dobu do dvoch rokov alebo nad dva roky je možné len z určitývh dôvodov, ako je zastupovanie zamestnanca počas materskej dovolenky; vykonávanie prác, ktoré sú závislé od striedania ročných období, každý rok sa opakujú a nepresahujú osem mesiacov v kalendárnom roku (sezónna práca); vykonávanie prác, pri ktorých je potrebné podstatne zvýšiť počet zamestnancov na prechodný čas nepresahujúci osem mesiacov v kalendárnom roku alebo vykonávanie prác dohodnutých v kolektívnej zmluve. Ak je zamestnanec najatý na rovnakú prácu v rámci 6 mesiacov od skončenia pracovnej zmluvy na dobu určitú, považuje sa to za predĺženie predchádzajúcej zmluvy.

Novela Zákonníka práce z roku 2020 umožňuje zamestnávateľom počas mimoriadnej situácie (spôsobenej pandémiou) predĺžiť alebo opätovne dohodnúť súčasnú zamestnávateľskú zmluvu na dobu určitú nad vyššie spomínaný zákonný limit dvoch rokov. Zmluva na dobu určitú však môže byť počas tejto mimoriadnej situácie predĺžená iba raz a najviac na jeden rok.

Ak chce zamestnanec so zamestnaním na dobu určitú alebo krátkodobým zamestnaním v trvaní viac ako šesť mesiacov a po skúšobnej dobe chce prejsť na zmluvu na dobu neurčitú alebo stanoviť pevnú týždennú pracovnú dobu, zamestnávateľ mu musí poskytnúť písomnú odpoveď do jedného mesiaca od žiadosti. To platí aj pre následné žiadosti podané po 12 mesiacoch po predchádzajúcej žiadosti.

Zdroj: §48, 49(b) Zákonníka práce č. 311/2001; §252o Zákona č. 311/2001 Z. z.

Skúšobná doba

V pracovnej zmluve možno dohodnúť skúšobnú dobu v trvaní najviac tri mesiace; prípadne u vedúceho zamestnanca v priamej riadiacej pôsobnosti štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu a vedúceho zamestnanca najviac šesť mesiacov.

Skúšobnú dobu nie je možné predlžovať, jedine v prípade prekážok v práci na strane zamestnanca (napr. dočasná práceneschopnosť alebo materská dovolenka).

Pre zamestnanca s pracovným pomerom na dobu určitú nesmie byť dohodnutá skúšobná doba dlhšia ako polovica dohodnutej doby pracovného pomeru.

Skúšobná doba sa musí dohodnúť písomne, inak je neplatná. Skúšobnú dobu nie je možné dohodnúť v prípade opätovne uzatváraných pracovných pomerov na určitú dobu.

Legislatíva umožnila predĺžiť skúšobnú dobu o jeden celý deň v prípade, ak zamestnanec nebol schopný dokončiť pracovnú zmenu v dohodnutý čas kvôli osobným prekážkam. Novela je účinná od 1. marca 2021.

(§45 Zákonníka práce č. 311/2001)

Legislatíva upravujúca pracovné podmienky

  • Zákonník práce č. 311/2001, znenie od 1. 1. 2017. / Labour Code No. 311/2001, amended in 2017
null
Loading...