Práca počas dní pracovného pokoja

Pracujete počas sviatkov alebo cez víkendy? Pozrite si, na čo máte podľa zákonníka práce nárok.

Práca počas štátnych sviatkov

 

Dni pracovného pokoja sú štátne, prípadne cirkevné sviatky a nedele. Prácu v dňoch pracovného pokoja možno nariadiť len výnimočne, a to po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Podľa Zákonníka práce sú za dni pracovného pokoja považované dni nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni a sviatky.

 

Štátne sviatky a dni pracovného pokoja v roku 2017
 
Január 1.1.* Deň vzniku Slovenskej republiky - štátny sviatok
  6.1. Zjavenie Pána (Traja králi) - deň pracovného pokoja
Apríl 14.4. Veľký piatok - deň pracovného pokoja
  17.4. Veľkonočný pondelok - deň pracovného pokoja
Máj 1.5. Sviatok práce - deň pracovného pokoja
  8.5. Deň víťazstva nad fašizmom - deň pracovného pokoja
Júl 5.7. Sviatok svätého Cyrila a Metoda - štátny sviatok
August 29.8. Výrocie SNP - štátny sviatok
September   1.9. Deň Ústavy Slovenskej republiky - štátny sviatok
  15.9. Sedembolestná Panna Mária - deň pracovného pokoja
November 1.11. Sviatok všetkých svätých - deň pracovného pokoja
  17.11. Deň boja za slobodu a demokraciu - štátny sviatok
December 24.12.* Štedrý deň - deň pracovného pokoja
  25.12. Prvý sviatok vianočný - deň pracovného pokoja
  26.12. Druhý sviatok vianočný - deň pracovného pokoja

* sviatok pripadá na víkend

 

Zamestnávateľ môže prácu v dňoch pracovného pokoja nariadiť len vo výnimočných prápadoch a po prerokovaní so zástupcami zamestnancov.

Podľa zákona je v deň nepretržitého odpočinku možné nariadiť zamestnancvi len tieto nevyhnutné práce, ktoré sa nemôžu vykonať v pracovných dňoch:

  • naliehavé opravárske práce
  • nakladacie a vykladacie práce
  • inventúrne a uzávierkové práce
  • práce vykonávané v nepretržitej prevádzke za zamestnanca, ktorý sa nedostavil na zmenu
  • práce na odvrátenie nebezpečenstva ohrozujúceho život, zdravie alebo pri mimoriadnych udalostiach
  • práce nevyhnutné so zreteľom na uspokojovanie životných, zdravotných a kultúrnych potrieb obyvateľstva
  • kŕmenie a ošetrovanie hospodárskych zvierat
  • naliehavé práce v poľnohospodárstve v rastlinnej výrobe pri zakladaní, ošetrovaní a zbere pestovaných plodín a pri spracovaní potravinárskych surovín.

Okrem toho, vo sviatok môžno zamestnancovi nariadiť tie práce, ktoré sa týkajú nepretržitej prevádzky a práce potrebné pri strážení objektov zamestnávateľa.

 

V dňoch 1. januára, vo Veľkonočnú nedeľu, 24. decembra po 12:00 hodine a 25. decembra nemožno zamestnancovi nariadiť ani s ním dohodnúť prácu, s výnimkou: 

  1. maloobchodného predaja na čerpacích staniciach s palivami a mazivami
  2. maloobchodného predaj a výdaja liekov v lekárňach
  3. maloobchodného predaja na letiskách, v prístavoch, v ostatných zariadeniach verejnej hromadnej dopravy a v nemocniciach
  4. predaja cestovných lístkov
  5. predaja suvenírov 

(§ 94,  Príloha 1a Zákonníka práce č. 311/2001, znenie 2013; § 1-3 Zákona č. 241/1993 o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch)

 

Príplatky za prácu počas sviatkov a víkendov

 

Ak je práca počas víkendu považovaná za prácu nadčas,  patrí zamestnancovi dosiahnutá mzda a mzdový príplatok vo výške najmenej 25% jeho priemerného zárobku.

Za prácu v deň pracovného pokoja (počas sviatku alebo nedele) zamestnancovi patrí mzdový príplatok najmenej 50% jeho priemerného zárobku. Mzdové zvýhodnenie patrí aj za prácu vykonávanú vo sviatok, ktorý pripadne na deň nepretržitého odpočinku zamestnanca v týždni. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom dohodne na čerpaní náhradného voľna za prácu vo sviatok, patrí zamestnancovi za hodinu práce počas sviatku hodina náhradného voľna. V tomto prípade nemá nárok na  mzdový príplatok. 

(§121 & 122 Zákonník práce č. 311/2001, znenie 2013)

 

Nepretržitý odpočinok v týždni

 

Zamestnávateľ je povinný rozvrhnúť pracovný čas tak, aby zamestnanec mal raz za týždeň dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku, ktoré musia pripadať na sobotu a nedeľu alebo na nedeľu a pondelok.

Ak povaha práce a podmienky prevádzky neumožňujú rozvrhnúť pracovný čas zamestnanca staršieho ako 18 rokov daným spôsobom, poskytnú sa dva po sebe nasledujúce dni nepretržitého odpočinku v iných dňoch týždňa.

(§93 Zákonníka práce č. 311/2001, znenie 2013)

 

Náhradné voľno

 

Zákonník práce nestanovuje priamo nárok na mzdové príplatky alebo náhradné voľno za prácu počas sobôt. Ak však prácou cez víkend zamestnanec prekračuje stanovený týždenný pracovný čas, považuje sa práca počas víkendu za prácu nadčas, a tým pádom mu vzniká nárok na mzdový príplatok alebo náhradné voľno. 

Zamestnávateľ môže so zamestnancom dohodnúť čerpanie náhradného voľna za prácu nadčas. Zamestnancovi patrí náhradné voľno v rozsahu, v ktorom práca nadčas trvala. Náhradné voľno zamestnávateľ poskytuje zamestnancovi v dohodnutom termíne. Ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodnú na termíne čerpania náhradného voľna za prácu nadčas, zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi náhradné voľno najneskôr do uplynutia štyroch kalendárnych mesiacov nasledujúcich po mesiaci, v ktorom bola práca nadčas vykonaná. Ak zamestnávateľ neposkytne zamestnancovi náhradné voľno, zamestnancovi patrí mzdový príplatok. 

(§94, 121 & 122 of Zákonníka práce č. 311/2001, znenie 2013)

 

Platená dovolenka

 

Zákonník práce stanovuje základnú ročnú výmeru platenej dovolenky minimálne 4 týždne, pričom za jeden týždeň dovolenky sa považuje sedem po sebe idúcich kalendárnych dní. Zamestnanec získava nárok na dovolenku, ak odpracoval najmenej šesťdesiat dní pre jedného zamestnávateľa.  Zamestnanec, ktorý odpracoval menej ako rok, má nárok na jednu dvanástinu z ročnej výmery dovolenky za každý odpracovaný mesiac.  Ak zamestnanec počas skúšobnej doby neodpracoval viac ako 60 pracovných dní, patrí mu za každých 21 odpracovaných dní dovolenka v dĺžke jednej dvanástiny dovolenky za kalendárny rok.  Zamestnanec, ktorý dovŕšil 33 rokov, má nárok na minimálne päť týžddňov platenej dovolenky za rok. Dovolenka riaditeľa školy, riaditeľa školského výchovno-vzdelávacieho zariadenia, riaditeľa špeciálneho výchovného zariadenia a ich zástupcov, učiteľa, pedagogického asistenta, majstra odbornej výchovy a vychovávateľa je najmenej 8 týždňov v kalendárnom roku. 

Dodatková dovolenka je osobitný typ dovolenky, na ktorý zamestnancovi vzniká nárok podľa náročnosti vykonanej práce. Nárok na dodatkovú dovolenku vzniká zamestnancovi,  ktorý po celý kalendárny rok pracuje pod zemou pri ťažbe nerastov alebo pri razení tunelov a štôlní alebo vykonáva práce zvlášť ťažké alebo zdraviu škodlivé. Dĺžka dodatkovej dovolenky je 1 týždeň, ak zamestnanec za vyššie uvedených podmienok pracuje počas celého kalendárneho roka. Ak zamestnanec za týchto podmienok pracuje len časť kalendárneho roka, patrí mu za každých 21 takto odpracovaných dní jedna dvanástina dodatkovej dovolenky.

Čerpanie dovolenky určuje zamestnávateľ. Zamestnávateľ je pri určení čerpania dovolenky povinný zohľadniť oprávnené záujmy zamestnanca, a najmä rešpektovať plán dovoleniek vytvorený so súhlasom zástupcov zamestnancov. Zamestnávateľ je ďalej povinný určiť dovolenku tak, aby  si zamestnanec mohol dovolenku vyčerpať spravidla vcelku až do konca kalendárneho roka. Zároveň je povinný určiť zamestnancovi čerpanie aspoň štyroch týždňov dovolenky v kalendárnom roku, ak má na ne nárok, a ak určeniu čerpania dovolenky nebránia prekážky v práci na strane zamestnanca. Čerpanie dovolenky je zamestnávateľ povinný oznámiť zamestnancovi aspoň 14 dní vopred.

Zamestnávateľ môže po dohode so zástupcami zamestnancov určiť aj hromadné čerpanie dovolenky, ak je to nevyhnutné z prevádzkových dôvodov. Hromadné čerpanie dovolenky nesmie byť určené na viac ako dva týždne. Výnimočne, ak ide o vážne prevádzkové dôvody, môže byť hromadné čerpanie dovolenky určené na 3 týždne, ale táto skutočnosť musí byť zamestnancom oznámená najmenej šesť mesiacov vopred.

Ak je dovolenka za kalendárny rok rozdelená do rôznych častí, jedna časť by mala trvať najmenej 2 týždne, pokiaľ sa zamestnanec a zamestnávateľ nedohodnú inak.  Ak  spadá do plánovaného ročného obdobia dovolenky štátny sviatok, nezapočítava sa do čerpania dovolenky. To isté pravidlo sa uplatňuje aj pri čerpaní náhradného voľna za prácu nadčas alebo počas víkendov a sviatkov.  Zamestnávateľ je povinný  poskytnúť platenú dovolenku pracovníkom do dvoch rokov, od kedy na ňu vznikol nárok. Ak si zamestnankyňa (zamestnanec) nemôže vyčerpať dovolenku pre čerpanie materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, nevyčerpanú dovolenku jej (mu) zamestnávateľ poskytne po skončení materskej alebo rodičovskej dovolenky.  Zamestnancovi patrí za vyčerpanú dovolenku náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku.

Za časť dovolenky, ktorá presahuje štyri týždne základnej výmery dovolenky, ktorú zamestnanec nemohol vyčerpať ani do konca nasledujúceho kalendárneho roka, patrí zamestnancovi náhrada mzdy v sume jeho priemerného zárobku. Za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky nemôže byť zamestnancovi vyplatená náhrada mzdy, s výnimkou, ak si túto dovolenku nemohol vyčerpať z dôvodu skončenia pracovného pomeru.

(§100-117 Zákonníka práce 311/2001, znenie 2013)

 

Legislatíva upravujúca dovolenku a prácu počas víkendov a štátnych sviatkov

Zákonník práce č. 311/2001, znenie od 1. 1. 2013.

null
Loading...