Po rozdelení Československa nerovnosť v oboch krajinách stúpla, na Slovensku viac

Dve dekády po rozdelení Československa príjmová nerovnosť v oboch samostatných republikách stúpala, na Slovensku pritom neskôr ale viac ako v Českej republike, ukazuje výskum Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) vychádzajúci vo vydavateľstve Oxfordskej univerzity v januári 2014.


Porovnanie vývoja príjmovej nerovnosti na Slovensku a v Českej republike od rozdelenia ukazuje, že aj keď celkovo nerovnosti v Českej republike a na Slovensku stúpli, dynamika tohto procesu bola v oboch republikách odlišná. Zatiaľ čo v ČR nerovnosť výrazne stúpla na začiatku 90-tych rokov a od druhej polovice 90-tych rokov rástla už len mierne, v SR sme v 90-tych rokoch zažili podstatne prudší nárast nerovnosti, ten však prišiel až v polovici 90-tych rokov. Na začiatku 90-tych rokov bola pritom príjmová nerovnosť nižšia na Slovensku ako v Českej republike.

 

Príjmová nerovnosť v druhej polovici 90-tych rokov na Slovensku postupne rástla a na začiatku nového storočia výrazne prevýšila nerovnosť v ČR. Počas druhej dekády samostatnosti aj napriek prudkému nárastu v roku 2006 nerovnosť na Slovensku celkovo klesla z 0,262 v roku 2001 na 0,249 v roku 2010. Príjmová nerovnosť je vyjadrená Giniho koeficientom, ktorý vyjadruje rozdiel medzi skutočným rozdelením príjmov v spoločnosti a absolútne rovným rozdelením, pri ktorom majú všetci jednotlivci rovnaký príjem. Pohybuje sa v rozmedzí od 0 po 1, pričom 0 predstavuje absolútnu rovnosť v spoločnosti a 1 absolútnu nerovnosť, keď jeden jednotlivec je prijímateľom celého národného dôchodku.

 

Aj keď sa počas prvej dekády nového storočia nerovnosť nezvyšovala, prehnaný optimizmus podľa riaditeľa pre výskum Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI) Martina Kahanca nie je na mieste. Slovensko a Česká republika vošli do krízy s takmer rovnakou mierou nerovnosti (SR 0,235 a ČR 0,228 v roku 2008). Počas krízy sa nerovnosť začala zvyšovať v oboch republikách, avšak o niečo výraznejšie v SR. V roku 2010 dosahovala nerovnosť v ČR podľa Giniho koeficientu 0,237, zatiaľ čo v SR 0,249. „Aj keď v medzinárodnom porovnaní sú to stále pomerne nízke hodnoty nerovnosti, pri pretrvávajúcej slabej kondícii trhu práce môžeme v budúcnosti očakávať ďalší nárast nerovnosti,“ varuje Kahanec.

 

Nárast celkovej nerovnosti v 90-tych rokoch v ČR a SR bol do veľkej miery spôsobený nárastom nerovnosti v zárobkoch, ktoré odzrkadľovali zmeny na trhu práce. V oboch republikách sa od roku 1993 významne zvýšil počet samostatne zárobkovo činných osôb: v období medzi rokmi 1993-1998 sa tento počet v ČR zvýšil o 4 percentuálne body, v roku 2010 až na 17,7%. Na Slovensku toto číslo vzrástlo zo 6 % samostatne zárobkovo činných osôb v roku 1998 na súčasnú hodnotu 16%. Rovnako sa objavili aj alternatívne formy zamestnania ako práca na polovičný, či dočasný úväzok.


„Výrazne sa tiež zvýšila diferenciácia príjmov podľa vzdelania a ďalším významným faktorom je, že Slovensko a Česká republika sa významne odlišujú v miere nezamestnanosti,“ dodáva Kahanec. V Českej republike sa od polovice 90-tych rokov miera nezamestnanosti pohybovala okolo 7%. Naproti tomu na Slovensku sa miera nezamestnanosti prudko zvýšila z 12% v prvom štvrťroku roku 1998 až na 19,1% v druhom štvrťroku roku 2000, na tejto úrovni zostala asi štyri roky a následne sa prudko znížila na 8,9% vo štvrtom štvrťroku roku 2008. Súčasná miera nezamestnanosti na Slovensku 14,1 % je v porovnaní s Českou republikou vyššia takmer o polovicu.

 


-------
Stredoeurópsky inštitút pre výskum práce (CELSI) je nezávislý neziskový výskumný
inštitút so sídlom v Bratislave. Zaoberá sa multidisciplinárnym výskumom trhu práce a jeho inštitúcií, organizácie práce, spoločenskej zodpovednosti firiem, etnicity a migrácie, a ich úloh v ekonomickom, spoločenskom a politickom živote modernej spoločnosti. CELSI Research Fellows a Research Affiliates zahŕňajú takmer 50 významných svetových vedcov zaoberajúcimi sa trhom práce v stredoeurópskom priestore. CELSI sa zúčastňuje na mnohých medzinárodných výskumných projektoch, jeho spolupracovníci publikujú v prestížnych medzinárodných časopisoch a vydavateľstvách, a CELSI vydáva vlastné diskusné články a výskumné správy. Medzinárodný repozitár vedeckých publikácií v ekonómii RePEc dlhodobo hodnotí CELSI ako najproduktívnejšiu inštitúciu v ekonomickom výskume na Slovensku. Viac informácií na www.celsi.sk 


Pre ďalšie informácie:
Martin Kahanec
riaditeľ pre výskum CELSI
0907 323 324
martin.kahanec@celsi.sk

loading...
null