Ako sme na tom 10 rokov po vstupe do Európskej únie?

Slovensko si 1. mája 2014 pripomenulo 10. výročie vstupu do Európskej únie. Ako sa za ten čas zmenila situácia na našom trhu práce?

Po porovnaní  údajov Štatistického úradu z predvstupového roka 2003 a minulého roka 2013 môžeme skonštatovať, že v súčasnosti máme na Slovensku vyššie mzdy a nižšiu nezamestnanosť. Hrubá priemerná mesačná mzda vzrástla zo 477 Eur na 824 Eur, čo predstavuje nárast približne o 70%. Keďže cenová hladina rástla pomalším tempom, z priemerného platu si môžeme dovoliť zaplatiť viac tovarov a služieb.

Miera nezamestnanosti takisto nedosahuje hodnoty z obdobia pred vstupom do EÚ, a to aj napriek jej výraznému nárastu po hospodárskej kríze. Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl dosiahla v roku 2003 17,4%, zatiaľ čo v roku 2013 14,2%. V absolútnom vyjadrení to predstavuje približne o 73 tisíc menej nezamestnaných osôb.

Zdroj: Štatistický úrad, Výberové zisťovanie pracovných síl

Dôležitým aspektom vstupu Slovenska do EÚ boli aj rozšírené možnosti vycestovať za prácou do iných členských krajín. Podľa štúdie Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI), ktorú vypracovali Martin Kahanec a Lucia Mýtna Kureková, Slovensko patrilo po vstupe do EÚ medzi krajiny s vysokou mierou migrácie za prácou – výrazne vyššou ako napríklad susedné Česko. V roku 2012 pracovalo v zahraničí približne 120 tisíc Slovákov. 

„Okrem otvorenia pracovného trhu prispel k zvýšenej mobilite aj rozvoj internetu, ktorý zjednodušil hľadanie zamestnania v zahraničí a umožnil získavanie informácií o platoch a pracovných podmienkach v iných štátoch prostredníctvom služieb ako PlatoMeter,“ hovorí hlavný analytik CELSI Brian Fabo.  

Postupom času sa najmä pod vplyvom hospodárskej krízy menilo zloženie migrantov. V prvých rokoch po vstupe do EÚ odchádzali do zahraničia najmä mladí ľudia za novými skúsenosťami. Obľúbenými destináciami Slovákov boli Česká republika, Veľká Británia, Rakúsko a Nemecko. Počas krízy sa znížil podiel žien medzi migrantmi vo Veľkej Británii a Írsku, zatiaľ čo v Nemecku a Rakúsku stúpol. Tieto zmeny boli spôsobené častejším odchodom žien pracujúcich v opatrovateľských a sociálnych službách, keď ich partneri počas krízy strácali zamestnanie v stavebníctve a priemysle.

Výskum naznačuje, že odlev pracovníkov výrazne prispel k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku. Ľudia bez práce preukázateľne migrovali za prácou častejšie ako tí, ktorí zamestnanie mali, a odlev pracovnej sily bol výraznejší z ekonomicky slabších regiónov.

Migranti môžu byť pre ekonomiku prospešní aj po návrate na Slovensko. Pri hľadaní práce doma môžu využiť nové znalosti, pracovné a obchodné kontakty, ako aj podnikateľské schopnosti nadobudnuté počas práce v zahraničí.

S migráciou najmä mladých ľudí je však spojené aj riziko „odlevu mozgov“ a zhoršovania demografickej situácie na Slovensku. „Pre to, aby sa migranti vracali na Slovensko, je kľúčové implementovať vhodné politiky trhu práce a vytvoriť podmienky na reintegrovanie migrantov do systémov sociálneho zabezpečenia a zdravotného poistenia,“ upozorňuje riaditeľ CELSI Martin Kahanec.