Stratia ľudia prácu kvôli zvýšeniu minimálnej mzdy?

V médiách sa objavujú informácie o tom, že vláda plánuje zvýšiť minimálnu mzdu. Ľavica jasá, pravica je proti. Aké sú skutočné dopady zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť?

Martin Kahanec

 

V médiách sa objavujú informácie o tom, že vláda plánuje zvýšiť minimálnu mzdu. Ľavica jasá, pravica je proti. Aké sú skutočné dopady zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť?


Už v roku 1848 John Stuart Mill vo svojej knihe Princípy politickej ekonómie tvrdil, že pre zamestnancov je  ťažké koordinovať a presadzovať svoje záujmy a preto štát má vstúpiť do ich vzťahu so zamestnávateľmi a regulovať pracovný čas a mzdy. Hlavným argumentom v súčasnej debate je, že minimálna mzda pomáha chudobným domácnostiam zabezpečiť si dôstojný život. Kritici však tvrdia, že príliš vysoká minimálna mzda odrádza zamestnávateľov vytvárať pracovné miesta,  a to najmä pre nízkokvalifikovaných zamestnancov.  

Dôsledkom minimálnej mzdy sú teda vyššie platy pre tých, ktorí si prácu udržia, avšak nezamestnanosť tých, ktorí ju stratia. Účinnosť minimálnej mzdy v boji proti chudobe potom závisí najmä od toho, kto si jej zvýšením polepší, a kto, a či vôbec niekto, prácu stratí.

 

Minimálna mzda a pracovné miesta


Učebnicový model ponuky a dopytu práce hovorí, že minimálna mzda stanovená nad trhovým ekvilibriom zvyšuje ponuku a znižuje dopyt po práci a vedie k nezamestnanosti. Tento model síce poskytuje základný argument a nemali by sme naňho zabúdať najmä keď hovoríme o výraznom zvýšení minimalnej mzdy, avšak existujú aj alternatívne modely a len dôsledná analýza dát nám môže odpovedať na otázku, či je trh práce, vo svojej podstate veľmi rôznorodý, schopný absorbovať zvýšenie minimálnej mzdy o niekoľko percent.

Článok Davida Neumarka v sérii IZA World of Labor, ktorý inšpiroval tento príspevok, kriticky skúma, ako na túto otázku odpovedá empirická ekonómia. Zaujímavé sú najmä dopady na mladých a nízkovzdelaných pracovníkov, keďže práve oni najčastejšie pracujú za minimálnu mzdu, a teda jej zmeny môžu mať práve na nich najväčší dopad.

Prvé štúdie vznikali od sedemdesiatych rokov prevažne v USA. Zhodli sa na tom, že zvýšenie minimálnej mzdy o 10 percent vedie k zníženiu zamestnanosti mladých ľudí o 1 až 3 percent. V deväťdesiatych rokoch sa objavili aj štúdie, ktoré tvrdili, že minimálna mzda ma len zanedbateľný ak vôbec nejaký efekt na zamestnanosť mladých ľudí. V tom istom čase sa výrazne zdokonalili metódy výskumu o minimálnej mzde. 

Prehľad viac ako 100 moderných štúdií na túto tému ukazuje, že viac ako dve tretiny empirických štúdií hodnotia dopad zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť ako negatívny (aj keď nie vždy štatisticky významne). Iba osem štúdií našlo pozitívne efekty a z 33 štúdií, ktoré David Neumark a William Wascher vyhodnotili ako najspoľahlivejšie, 28 (85%) našlo negatívne efekty minimálnej mzdy na zamestnanosť.

Vysoko citovaná štúdia Davida Carda a Alana Kruegera však našla pomerne silný pozitívny efekt minimálnej mzdy na zamestnanosť v zariadeniach rýchleho občerstvenia v štáte New Jersey v USA. Neumark a Wascher preto preskúmali zariadenia v rovnakej oblasti, ale s použitím spoľahlivejších dát, a našli negatívny efekt zvýšenia minimálnej mzdy na zamestnanosť (v rozmedzí -1 až -2,5 percent na 10 percentné zvýšenie minimálnej mzdy). Card a Krueger sa preto k svojej pôvodnej štúdii vrátili a s použitím kvalitnejších dát našli iba malý, štatisticky nevýznamný efekt.

Pri množstve štúdií na túto tému nie je prekvapujúce, že nachádzame analýzy s protichodnými závermi. Aj Card a Krueger tvrdia, že dopady minimálnej mzdy na zamestnanosť môžu byť pre niektoré firmy pozitívne a pre iné negatívne. Ak by sme však na váhu položili tie štúdie, ktoré nachádzajú negatívne efekty a tie, ktoré ich nenachádzajú, prvá skupina by prevážila. Samozrejme, nejde ani tak o kvantitu, ako kvalitu analýz. Podľa Neumarka je však po zohľadnení kvality prevaha v prospech štúdií nachadzajucioch negatívne efekty ešte výraznejšia.

 

Kto znáša dôsledky minimálnej mzdy?


Niekomu sa však stále môže zdať, že ak 10 percentné zvýšenie minimálnej mzdy vedie k strate iba 1 až 3 percent pracovných miest, tak benefity zo zvýšenej mzdy môžu prevážiť tento negatívny efekt na zamestnanosť. Aby sme však pochopili význam tohto efektu, predstavme si, že v ekonomicky slabšom regióne za minimálnu mzdu pracuje jeden z piatich mladých zamestnancov, a že 10 percentné zvýšenie minimálnej mzdy vedie k 2,5 percentnému zníženiu zamestnanosti mladých ľudí. Ak pre jednoduchosť predpokladáme, že zvýšenie minimálnej mzdy zasiahne iba jej mladých poberateľov, 10 percentné zvýšenie minimálnej mzdy ohrozí až 12,5 percent (5x2.5%) z nich.     

Čo ak ale tí, ktorí o prácu prídu, sú deti bohatých rodičov a zvýšenie minimálnej mzdy pomôže chudobným domácnostiam? Neumark ukazuje, že v USA iba 12,7 percent zamestnancov pracujúcich za minimálnu mzdu žije v chudobných domácnostiach a takmer polovicu z nich tvoria ľudia, ktorí žijú v domácnostiach s príjmom aspoň trikrát prevyšujúcim hranicu chudoby. Navyše, vo viac ako polovici domácností pod hranicou chudoby nepracuje nikto a zvýšenie minimálnej mzdy im teda nepomôže, skôr sa znížia ich šance zamestnať sa. Neumark a Wascher spolu s Markom Schweitzerom dokonca ukázali, že zvýšenie minimálnej mzdy zvyšuje mieru chudoby. Do akej miery sú tieto výsledky aplikovateľné na Slovensko je otvorená otázka, avšak určite by bolo veľmi nezodpovedné ich ignorovať.

 

Minimálna mzda a odvody


Aj keď polemika pretrváva, výskum ukazuje, že zvýšenie minimálnej mzdy ohrozuje zamestnanosť niektorých skupín obyvateľstva a nie je najlepším prostriedkom, ako pomôcť nízkopríjmovým domácnostiam.

Podľa dostupných informácii by však zvýšenie minimálnej mzdy na Slovensku malo byt kombinované s odvodovými a daňovými úľavami pre nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Pri hodnotení týchto opatrení je potrebné si uvedomiť, že rozhodujúce pre zamestnávateľa sú náklady na prácu, a pre pracovníka, aspoň v krátkodobom horizonte, rozhoduje čistý príjem.

Ak by navrhované opatrenia nezvýšili, a ideálne znížili, náklady na prácu pre najohrozenejšie skupiny obyvateľstva a zároveň zvýšili ich čistý príjem, tak dopad týchto opatrení môže byť pozitívny.

Pri ich hodnotení je tiež potrebné vziať do úvahy dopady na štátny rozpočet ako aj to, že zvýhodnenie istej skupiny pracovníkov môže ohroziť pracovné miesta tých, ktorých sa odvodové a daňové úľavy týkať nebudú. A samozrejme, budeme pozorne sledovať nastavenie navrhovaných opatrení a ich implementáciu.

loading...
null