Odborové Organizácie

Právo vstúpiť do odborovej organizácie

Ústava SR zaručuje každému právo slobodne sa združovať spolu s inými na ochranu svojich hospodárskych a sociálnych záujmov. Odborové organizácie vznikajú nezávisle od štátu. Obmedzovať počet odborových organizácií, ako aj zvýhodňovať niektoré z nich v podniku alebo v odvetví, je neprípustné. Činnosť odborových organizácií a iných združení na ochranu hospodárskych a sociálnych záujmov možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenie v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo práv a slobôd druhých. Odborové organizácie sú povinné informovať zamestnávateľa o začatí svojej činnosti v priestoroch zamestnávateľa a predložiť mu zoznam členov. Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Odbory a iné združenia sú upravené v Zákone o združovaní občanov č. 83/1990.

(Čl. 29 a 37 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992, v znení neskorších predspisov)

Právo na kolektívne vyjednávanie

Ústava SR zaručuje právo na kolektívne vyjednávanie a Zákonník práce obsahuje predpisy týkajúce sa tvorby a obsahu kolektívnych zmlúv. Existuje tiež tiež osobitný právny predpis Zákon č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, ktorý obsahuje ustanovenia o typoch kolektívnych zmlúv, ich platnosti a účinnosti, o riešení konfliktov. Zamestnanci sa zúčastňujú prostredníctvom príslušného odborového orgánu, zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka na utváraní spravodlivých a uspokojivých pracovných podmienok spolurozhodovaním, prerokovaním, právom na informácie, kontrolnou činnosťou. Zamestnanci majú právo na kolektívne vyjednávanie len prostredníctvom príslušného odborového orgánu. Zamestnávateľ je povinný umožniť pôsobenie odborových organizácií na pracovisku. Odborový orgán uzatvára so zamestnávateľom kolektívnu zmluvu, ktorá upravuje pracovné podmienky vrátane mzdových podmienok a podmienok zamestnávania, vzťahy medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, vzťahy medzi zamestnávateľmi alebo ich organizáciami výhodnejšie, ako to ustanovuje Zákonník práce.

(§ 229-233 Zákonníka práce č. 311/2001, znenie 2016)

Právo na štrajk

V prípade konfliktu medzi zamestnancami a zamestnávateľom, pracovníci majú právo vyhlásiť štrajk. Štrajkom sa rozumie čiastočné alebo úplné prerušenie práce zamestnancami. Právo na štrajk je zaručené Ústavou SR. Toto právo nemajú sudcovia, prokurátori, príslušníci ozbrojených síl a ozbrojených zborov a príslušníci a zamestnanci hasičských a záchranných zborov. Zamestnancovi sa nesmie brániť zúčastniť sa na štrajku ani sa nesmie donucovať k účasti na štrajku. V dobe účasti na štrajku neprislúcha účastníkovi štrajku mzda ani náhrada mzdy. Účasť na štrajku sa posudzuje ako ospravedlnená neprítomnosť v zamestnaní. V prípade, že súd rozhodol o nezákonnosti štrajku, účasť sa považuje za neospravedlnenú neprítomnosť v zamestnaní.

(čl. 37 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992, v znení neskorších predpisov, §16-26 Zákona č. 2/1991 o kolektívnom vyjednávaní, v znení neskorších predpisov)

Legislatíva upravujúca právo združovať sa v odboroch

  • Ústava Slovenskej republiky č. 460/1992, v znení neskorších predpisov / Constitution of Slovak Republic No. 460/1992 Coll.
  • Zákon č. 83/1990 o združovaní občanov, v znení neskorších predpisov / Law of Associations of Citizens No. 83/1990 coll
Cite this page © WageIndicator 2017 - Mojplat.sk - Odborové organizácie